MAMINY S RAKOVINOU A VOONO

Môžu si ženy s rakovinou farbiť vlasy? Sú rastlinné farby VOONO vhodné po chemoterapii? ÁNO, sú. 🙂 K téme RAKOVINA A VLASY sme vyspovedali zakladateľku organizácie Maminy s rakovinou Šárku Šteinochrovú.

 

1.Mohla by ste sa nám predstaviť vlastnými slovami, aký je Váš príbeh a čomu sa venujete?
Rada by som sa predstavila nejako jednoducho, ale život aj ľudia sú často veľmi komplexné a celý život sa nedá zhrnúť do pár viet. Rovnako tak nemám rada nejaké škatuľkovanie, ktoré by ma niekam konkrétne hodilo a povedalo Vám kto som. Donedávna som to totiž vlastne nevedela ani ja sama. K tomu poznaniu, kto som a čo tu vlastne mám robiť spustil až minulý rok, kedy mi ako 25 ročnej mamičke 15 mesačného chlapčeka diagnostikovali rakovinu, takmer mesiac po mojej mamičke. A vydali sme sa spoločne do boja proti chorobe. Než som zakrátko pochopila, že proti nej bojovať nemôžem, pretože je moja súčasť a mám sa z nej učiť. Otočila som teda kompletne celú svoju doterajšiu životnú filozofiu a začala sa učiť pracovať sama so sebou vnímaním vlastného tela a tiež učením sa od syna, ktorého som dovtedy učila len ja sama. V rámci svojej terapie som založila blog maminysrakovinou.cz, kde som zdieľala náš rodinný príbeh. Veľmi rýchlo mi ale došlo, že len tým zdieľaním pomôžem absolútne minimálne a rozhodla sa na blogu vystavať základy pre organizáciu mamina s rakovinou. Teraz sme vo fáze, kedy si plním svoje zabudnuté túžby, žijem svoj život plný farieb a snažím sa do neho vtesnať všetko, čo ma robí šťastnou. Píšem knihu, tiež pracujem na kuchárke pre onkologicky chorých. Vnímam reč detí a snažím sa z toho naučiť aj niečo nás dospelých. Ako zdravotná sestra aplikujem aj skúsenosti z tejto oblasti, rozšírené o psychológiu, psychosomatiku a najnovšie teda aj sociálnu prácu. Dokonca opäť zvažujem návrat na štúdiá, aby som si ďalej rozšírila svoje obzory a všetko to prekladám kreatívnym tvorením. Tomu som sa venovala pred synovým narodením. Všetky tie farby, záujmy a zručnosti sa teraz tak spojili v jednu veľkú CESTU.

 

2.Vaša organizácia Mamina s rakovinou je moc krásny projekt. Priblížite nám ho?
Áno, tiež s to myslím. Tento projekt, tu vlastne nemá obdobu. Ako prvý sa totiž zameriava na choré matky naprieč všetkými onkologickými ochoreniami. Celé je to vystavané tak ako som to v priebehu liečby vnímala, táto problematika v ČR nemá doteraz riešenie. Len vďaka tomu tak zaplníme dieru v systéme. Celé to leží v základných kameňoch toho, čo chce každá matka či už zdravá alebo chorá. Zabezpečiť funkčnosť rodiny, bezpečnú domácnosť, fungujúce prostredie pre svoje deti. V čase choroby, ale nie je toľko sily na to všetko zabezpečiť a potrebujeme trochu pomôcť, obzvlášť v prípade, že nemáme niekoho doma k ruke každý deň. Pacientkam po liečbe nebýva príliš dobre či už fyzicky alebo psychicky. Často hovorím, že rakovina je choroba celej rodiny a ovplyvňuje jej chod a rovnováhu. My pracujeme na tom, aby sa mamičkám aj zvyšku rodiny dostalo potrebnej podpory, pochopenia informácií či prípadne aj financií, ktorých v liečbe ubúda.

 

3.Je téma „ženy s rakovinou a vlasy“ tabu? Čo sa deje vlastne s vlasami deje počas liečby rakoviny?
Zaujímavá otázka. Nemyslím si, že vlasy a rakovina sú tabu, stratu vlasov s liečbou rakoviny máme spojenú vlastne všetci. Je to ale zároveň tiež udalosť, ktorá žene spôsobí jednu z najväčších ťažkostí na začiatku liečby. Vlasy sú korunou krásy každej ženy a ak o vlasy príde nedobrovoľne, práve vplyvom liečby približne 10. deň prvej dávky chemoterapie, tak to značne ovplyvní jej psychiku i celkové rozpoloženie síl, tiež to na nej hneď v začiatku prezradí že je chorá, čo so sebou prináša nepríjemné pohľady okolia, ľútosť a niekedy aj horšie prejavy ľudskej stránky. Na ňu to má neblahý vplyv, v tej dobe ešte nie je pripravená a väčšine prípadov vyhľadáva čo najrýchlejšie nákup parochne, aby svoj handicap maskovala. Vlásky potom začnú ku koncu liečby zase narastať v podobe chumáčov, postupne pribúdajú na hustote a sile a vlastne zistíme, že ich štruktúra je odlišná od tých pôvodných. Tým, že došlo aj k uvoľneniu korienku v začiatkoch, narastie kompletne nový (iný) vlas, ktorý býva tmavší a tiež vlnitý alebo priamo kučeravý. Hovoríme im chemo curls. Niekedy sa, ale stane, že určité miesta na hlave vačky neobnoví a vlasy tak v týchto miestach nenarastú a zostanú tam malé koláčiky bez vlasov.

 

4.Akú vlasovú starostlivosť smú používať ľudia trpiaci rakovinou?
Všeobecne to záleží, skôr na nich samotných, či sú typ, ktorý to nerieši, alebo sú radi, keď sa vyvarujú ďalšej zbytočnej chémii a ušetria telo, ktoré je už tak plné toxických látok, ktoré chemoterapia obsahuje. Na starostlivosť nám v prvom rade postačí voda, holá hlava je skrátka rýchlo umytá a tiež suchá. Je to skrátka veľmi praktický a nenákladný strih na starostlivosť. Hlava, ale veľmi často osychá alebo sa tvoria vredy a vyrážky, ktoré je vhodné v základe aspoň premazávať, napríklad kokosovým olejom. Často sa stretávam s tým, že ženy s príchodom prvých vlasov chcú ich rast niečím podporiť, podľa mňa je to ale zbytočné. Vlas rastie pomerne rýchlo sám, pretože je zdravý a nepoškodený. Tieto vlasy sú skrátka v TOP kondícii, preto by som ani neodporúčala ich hneď niečím farbiť, rozhodne nie klasickými farbami plnými chémie, skôr len výživu a starostlivosť v podobe olejov, ktorými sa premasíruje aj pokožka hlavy a aktivuje tak miesta, ktoré rast vlasov ešte nespustila. Masáž má samozrejme aj uvoľňujúce účinky pre pokožku hlavy hodí nás aj do stavu relaxácie, čo je ďalší bonus.

 

 

 

5.Prečo ste zvolila VOONO a celkovo prírodnú kozmetiku?
Dôvodom pre moju voľbu je práve tá potreba čo najviac ušetriť telu, ktoré dostalo neprimerane veľkú dávku toxických látok. Pokožka tela tvorí rozsiahlu plochu pre absorpciu látok zvonku. Obzvlášť po ožarovaní sa stáva pokožka extrémne citlivou. Nemám teda potrebu dobrovoľne používať niečo by mohlo priťažiť. Problémov spôsobených liečbou je viac než dosť a keď si môžem jeden ušetriť, urobím to. A VOONO? To prišlo ku mne samo ako vždy v správny čas. Konkrétne teda v čase, keď som sa rozhodla svoje vlasy farebne oživiť šetrnú a prírodnou cestou.

 

 

6.Aký je Váš lifestyle? Preferujete zdravý životný štýl? Ste vegetariánka/veganka? Kupujete BIO a EKO produkty?
Veľké percento svojho dospelého života som sa venovala aj zdravej strave. A áno, dá sa povedať, že chorobou sa to u mňa ešte viac prehĺbilo. Nie som zaškatuľkovaná do žiadnej stravovacie kategórie. Som len mamička s veľkým množstvom zdravotných ťažkostí. Neznesiem po liečbe napríklad lepok a laktózu a nedávno tiež zistili alergiu na niektoré druhy mäsa. Skúšala som sa do niektorých stravovacích skupín zaradiť, ale ako býva u mňa zvykom, ani jedna nevyhovovala. A tak som sa ako vždy rozhodla všetko robiť svojou vlastnou cestou, zapojila som od všetkého trochu k mojej vnútornej spokojnosti. V mojej kuchyni sa tak objavujú ako prvky RAW, VEGAN i PALEO. Často hľadám aj alternatívu k tradičnej slovenskej kuchyni, aby som vyhovela aj manželovým stravovacím požiadavkám. Veľmi rada v kuchyni experimentujem a skúšam stále nové veci, takže je pre mňa každé jedlo nová výzva, do ktorej sa vo väčšine prípadov púšťam spoločne so synom. Priznám sa, že BIO a EKO až toľko neriešim, ale čo môžeme, to si radi vypestujeme sami alebo dostaneme od babičiek.

 

7.Ako prebieha Váš bežný deň?
Priebeh mojich dní úplne typický nie, väčšinou je prispôsobený synovi a tiež tomu, akú máme náladu a čo chceme ten deň podniknúť. Typické pre naše dni, ale býva ranná jóga, pobyt vonku na prechádzke, na bicykli či v ZOO. Tradične spolu trávime čas u varenia obeda či u knižky. A v popoludňajších hodinách mávame rituál pri káve, ktorý si s manželom držíme už takmer desať rokov. Ak mám potrebu a energia mi to dovolí, trávim čas nad rozvojom projektu alebo samoštúdiom, často potom neskoro do noci ako sova, pretože ma to pohltí.

8.Prezradila by ste nám Vaše životné motto? Riadite sa pozitívnym myslením? Kde čerpáte silu?
Takých mott, ktoré ma životom sprevádzajú je veľa, až dnes ich všetky chápem. Tiež som si dovolila si ich už pár vytvoriť sama z toho, čo ma život naučil, preto je pre mňa ťažké vybrať jedno konkrétne. Na obraz rodinnej fotografie som ale napríklad zvolila: „Kvapka lásky, je viac než vodopád zlata.“ Čo sa týka pozitívneho myslenia, už ku mne nejako chodí samo. 🙂 Myseľ som už nastavila tak, aby som za všetkým, čo sa deje našla aspoň jednu pozitívnu vec. Snažím sa načúvať svojmu vnútornému hlasu a ak to robím v súlade s tým, čo ma čistí a baví, tak to pramení v to, že ak budem spokojná ja, bude celá rodina. Práve preto na sebe stále pracujem, občas sa stane, že sa JA a JA nepočúvame, a to potom zase začínam od začiatku. 😀 Takže sa snažím, aby som vyhovela v prvom rade najprv sebe. Najviac sily čerpám hlavne zo syna, ten jej má prebytok. Je to skrátka môj anjel a tiež sa naďalej čistím pri písaní, športoch alebo varení.

9.Aké sú Vaše sny a priania v živote? Máte nejakú misiu?
Možno to bude znieť absurdne, ale mám pocit, že celý život je MISIA. To, čo sa naučím môžem odovzdávať ďalej. Pokiaľ ide o sny, tak tie máme s manželom spoločné, v prvom rade byť čo najviac pri ZDRAVÍ, spokojne žiť v dome, ktorý sa usilovne pokúšame cez všetky úskalia už vyše roka a pol doviesť k výstavbe a pokiaľ nám k tomu niekedy v nasledujúcich rokoch pribudne ešte dievčatko, budeme asi v siedmom nebi.

 

Ďakujeme za krásny rozhovor!